Korene

Tam, kde sú moje korene, rajom tú zem nazveme. Tam, kde štíty mohutnia, kde stojí Tatier hora ozrutná. Kde Biely a Čierny Váh splýva, keď sa do Dunaja díva. Tam rozpoznám svoju hrudu, tam osud je i plač môjho ľudu. Mama, Otec, za všetko Vám ďakujeme, že v žilách mám Vaše korene a krv, čo vo mne drieme, je korením tejto zeme. Sľubujem, nikdy nezabudneme, že v žilách mám Vaše korene a krv, čo vo mne drieme, je korením tejto zeme. Tam rodnú reč krásou nazveme, v nej, človeče, máš svoje ľúbenie. Kde striehnu orly tatranské a dvom záleží na láske. Kde pastieri pod nebom líhajú, kde fujary po horách hrávajú. Tam sú moje korene, kde zdieľam radosť i bolenie. Mama, Otec, za všetko Vám ďakujeme, že v žilách mám Vaše korene a krv, čo vo mne drieme, je korením tejto zeme. Sľubujem, nikdy nezabudneme, že v žilách mám Vaše korene a krv, čo vo mne drieme, je korením tejto zeme. Dívam sa, dívam, na miesta, kde som raz bol. Už snívam či splývam, odetý farbami hôr. Mama, Otec, za všetko Vám ďakujeme, že v žilách mám Vaše korene a krv, čo vo mne drieme, je korením tejto zeme. Sľubujem, nikdy nezabudneme, že v žilách mám Vaše korene a krv, čo vo mne drieme, je korením tejto zeme. Tam sú moje korene, kde našiel som cit, lásku i zmierenie. Kde národ môj pradávny, no večne mladý, učil ma pokore, i prekonať pády. Tam sú moje korene, kde matkina neha a otcova múdrosť všetko zlé zaženie. Tam v ozvenách lúk i pastvín, tam spočiniem, tam moja duša zaspí.